KLERIKALIZÁCIA VEREJNÉHO ŽIVOTA NA SLOVENSKU AKO PREJAV A DÔSLEDOK SILNEJÚCEHO VPLYVU KATOLÍCKEJ CIRKVI
Vysokoškolský pedagóg odhaľuje skutočnú tvár vzťahu štátu a katolíckej cirkvi na Slovensku. » |
| Autor: |
Štefan Surmánek • Elfa, 2009 |
| Vydanie: |
1. |
Náklad: |
200 |
| Počet strán: |
132 str. |
Formát: |
14,5 x 20,5 cm |
| Jazyk: |
slovenský |
ISBN: |
978-80-8086-105-6 |
| Väzba: |
brožovaná |
Stav: |
nová - na sklade |
| Cena: |
90 Sk |
 |
| |
| Popis: |
OBSAH:
I. Protirečivý charakter vývoja sociálneho učenia a sociálnej doktríny katolocizmu
10 - Tradicionalisticky a protisocialisticky zameraná činnosť a reakčný obsah sociálnopolitickej doktríny Svätej stolice do obdobia konania II. vatikánskeho koncilu
18 - II. vatikánsky koncil a koncepcia "aggiornamento"
25 - Kritické postoje predstaviteľov "nových ideológií" k obsahu sociálnej doktríny a činnosti oficiálnych kruhov Vatikánu
31 - Charakteristické znaky a špecifiká vývoja sociálnej doktríny a politickej orientácie wojtylovského Vatikánu
55 - Stručná charakteristika základných sociálnych encyklík
II. Skutočná tvár vzťahu štátu a katolíckej cirkvi v podmienkach Slovenskej republiky
61 - Hlavné príčiny nesystémového riešenia vzťahu štátu a cirkvi v ponovembrovom procese transformácie našej spoločnosti
63 - Najrozšírenejšie modely usporiadania vzťahov medzi štátom a cirkvami
78 - Najdôležitejšie právne normy upravujúce postavenie a činnosť cirkví a náboženských spoločností v ponovombrovom vývoji slovenskej spoločnosti
81 - Problém materiálneho a finančného zabezpečenia cirkví a náboženských spoločností v podmienkach Slovenska
91 - Medzištátna zmluva medzi SR a Svätou stolicou - významný zásah do suverenity štátu a útok na jeho laický charakter
101 - Stručná charakteristika osobitných zmluvných dokumentov uzatvorených medzi SR a Svätou stolicou
III. Namiesto záveru - 120
127 - Literatúra
•••
O AUTOROVI:
PhDr. Štefan Surmánek, CSc. (1953) je vysokoškolský pedagóg. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa orientuje predovšetkým na problémy tvoriace obsah a výskumne zameranie všeobecnej politológie, dejín, sociálno-politického myslenia a otázok spojených s formovaním vzťahov medzi štátom a cirkevnými organizáciami.
•••
ÚRYVOK:
2. Skutočná tvár vzťahu štátu a katolíckej cirkvi v podmienkach Slovenskej republiky
„... Len slabý klerikalizmus sa tvári demokraticky; ak má moc, ukazuje svoju pravú inkvizítorskú dominikánsku tvár...“
S. K. Neumann
2.1 Hlavné príčiny nesystémového riešenia vzťahu štátu a cirkvi v ponovembrovom procese transformácie našej spoločnosti.
V dôsledku podstatných zmien, ku ktorým došlo za ostatných niekoľko rokov v štruktúrach slovenskej spoločnosti a fungovania štátu, ale hlavne v súvislosti s podpisom medzištátnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, sa v radoch politikov, predstaviteľov cirkvi a náboženských spoločnosti (zvlášť medzi reprezentantmi katolíckej cirkvi), ako aj v prostredí odbornej a laickej verejnosti rozpútala diskusia o nutnosti vypracovania a prijatia efektívnych a potrebám dneška zodpovedajúcich noriem a pravidiel, upravujúcich vzájomný vzťah a spôsob koexistencie medzi štátom, resp. štátnymi orgánmi a inštitúciami na jednej strane a cirkvami a náboženskými spoločnosťami na strane druhej. Aktuálnosť a závažnosť uvedeného problému umocňuje tá skutočnosť, že SR sa 1. mája 2004 stala členom a súčasťou Európskej únie, t. j. zoskupenia štátov, ktoré majú bohatú tradíciu a historickú skúsenosť s realizáciou rôznych typom a modelov usporiadania vzájomných vzťahov medzi štátnou (svetskou) mocou a cirkevnými organizáciami, potvrdením čoho je fakt, že v jednotlivých krajinách tohto integrovaného celku sa stretávame s rôznymi a v nejednom prípade aj pomerne vzdialenými a navzájom sa vylučujúcimi spôsobmi realizácia uvedeného vzťahu – od úzkej spolupráce cez indiferentný vzťah až po praktickú realizáciu odluky cirkvi od štátu.
Problém vzťahu štátnych orgánov a inštitúcií k cirkvám a naopak je ešte aj v dnešnej sekularizujúcej sa spoločnosti stále dôležitou a nanajvýš aktuálnou témou, a to v slovenských ale aj v celoeurópskych dimenziách. Riešiť tento problém znamená hľadať odpovede na otázky postavenia, výkonu funkcií a činnosti cirkvi a náboženských spoločností pôsobiacich v štruktúrach modernej spoločnosti, znamená to tiež vytvoriť funkčný systém vzájomného usporiadania vzťahov medzi nimi a štátnou správou, ako aj vypracovanie odborných analýz množstva ďalších problémov, akými je napr. problém financovania a materiálneho zabezpečenia cirkví, nadobúdania a správy majetku, problém postavenia cirkevného školstva v systéme výchovy a vzdelávania, vydávania náboženskej literatúry a tlače, obnovy a údržby sakrálnych objektov a pamiatok a celý rad ďalších, pre štát aj pre cirkev dôležitých otázok. Riešiť uvedené problémy tvoriace jeden nedeliteľný, vnútorne konzistentný celok oddelene, jednostranne a len politicky a mocensky motivovaným výberom, vychádzajúc pritom z momentálnych a parciálnych potrieb zúčastnených strán, teda tak, ako sme toho svedkami na Slovensku, nevedie k ich skutočnému riešeniu. Túto skutočnosť potvrdzuje celé, v podstate málo úspešné a hlavne celospoločenskému konsenzu nezodpovedajúce riešenie naznačených problémov v našom ponovembrovom vývoji, počas ktorého bolo vypracovaných viacero návrhov, prijatých množstva zákonných úprav a zrealizovaných mnoho stretnutí zainteresovaných strán, ktoré však nepriniesli požadovaný efekt a neviedli k skutočnému, ktoré by vyhovovalo kritériám modernej európskej spoločnosti. Je možné skonštatovať, že žiadna ponovembrová vládna reprezentácia SR a jej zákonodarný zbor neriešili tento politicky citlivý problém komplexne a dôsledne, teda systémovo, usilujúc sa o nájdenie všeobecne prijateľného a dlhodobo akceptovateľného konsenzu medzi všetkými zainteresovanými subjektmi. Je možné vyčleniť celý rad príčin takéhoto polovičatého, nedôsledného a konjunkturalistického prístupu k riešeniu uvedeného problému. K tým hlavným a určujúcim je potrebné zaradiť:
1. Príčiny politického charakteru a zamerania, v dôsledku ktorých kompetentným štátnym orgánom a inštitúciám, ako aj politickým reprezentáciám a relevantným politickým silám pôsobiacim na našej politickej scéne chýbala politická vôľa a odvaha sformulovať a predstaviť verejnosti jasnú stratégiu a následne iniciovať prijatie potrebných krokov vedúcich k systémovému riešeniu, ktoré by navodilo novú kvalitu vzťahov medzi nimi a cirkevnými organizáciami. Obava politikov a politických subjektov zo strany priazne veriacich voličov a predstaviteľov cirkevných kruhov, reprezentujúcich záujmy tej najmasovejšej a najvplyvnejšej, t. j. katolíckej cirkvi, ako aj politická kalkulácia, sledujúca čisto mocenské ciele, do značnej miery tlmila a aj naďalej tlmí a oslabuje postoje a vyjadrenia aj tých subjektov, ktoré vo svojich predchádzajúcich vyhláseniach a pôvodných programoch zaujímali pomerne liberálne a jednoznačné postoje podporujúce realizáciu odlukového modelu usporiadania vzťahov medzi štátom a cirkvami.
2. Príčiny koreniace v neochote predstaviteľov katolíckej cirkvi (v prípade iných vierovyznaní a cirkví sa to prejavovalo v oveľa menšej miere), motivovanej v prvom rade svojimi ekonomickými a mocenskými záujmami súhlasiť a aktívne sa podieľať na príprave všeobecne akceptovateľného a z hľadiska dlhodobých potrieb rozvoja modernej spoločnosti aj perspektívneho a stabilného riešenia vzťahov medzi nimi a štátnou mocou. Prezentácia ústretovejších postojov zo strany cirkevných predstaviteľov nevyhnutne predpokladá akceptovať existujúce sociálno-politické, ekonomické, kultúrne a zahraničnopolitické charakteristiky slovenskej reality, ale aj širšie chápane európske súvislosti, čo vzhľadom na charakter a zameranie doterajšej činnosti a deklarovaných záujmov a cieľov katolíckej cirkvi a jej hierarchie je málo pravdepodobné.
3. Príčiny spočívajúce v pretrvávajúcich tradičných, vysokou mierou nedôvery poznačených a novým podmienkam a nutnostiam už nezodpovedajúcich metódach, spôsoboch, prostriedkoch a prístupoch k riešeniu problému tvorby moderného a pre všetky strany aj vyhovujúceho modelu usporiadania ich vzťahov. Súhlas s realizáciou takéhoto modelu predpokladá určitú mieru tolerancie, pochopenia a dôvery ako na strane politických reprezentácií, tak aj na strane riadiacich zložiek cirkevných štruktúr, pretože bez rešpektovania záujmov a cieľov toho druhého a bez ochoty robiť ústupky v komplexe svojich požiadaviek nie je možné dosahovať kompromisné riešenia, ktoré by zodpovedali parciálnym či národno-štátnym záujmom a potrebám občianskej spoločnosti. Žiaľ, je to katolícka cirkev a jej čelní predstavitelia, ktorí (ako názorne poukážeme v ďalších častiach tejto práce), rozširujúc rozsah svojich požiadaviek a posilňujúc sféry svojho vplyvu aj na oblasti politického a verejného záujmu, čo je v príkrom rozpore s európskymi štandardmi usporiadaní vzťahov medzi štátnou mocou a cirkvami, navodzujú situáciu, v ktorej je dosiahnutie konštruktívneho a dlhodobo stabilného kompromisu a priori neuskutočniteľným želaním.
•••
RECENZIA:
JUDr. Marián Baťala
Rast vplyvu katolíckej cirkvi ako dôsledok a prejav klerikalizácie verejného života na Slovensku
Ak zmeníme slovosled v názve tejto práce do podoby Prejavy klerikalizácie verejného života na Slovensku sú dôsledkom rastu vplyvu katolíckej cirkvi, máme objektívne konštatovanie skutkového stavu slovenskej spoločnosti po roku 1990, hlavne však po roku 1993. Katolícka (všeobecná) cirkev (ďalej len Cirkev) ako dominantná na Slovensku sa snaží uzurpovať si čo najväčší podiel na moci a správe vecí verejných. To je bod prvý! Druhým je to, že ak bude fungovať bod prvý dostane pod kontrolu občanov tohto štátu, ktorých bude manipulovať a viesť tak ako to bude vyhovovať jej záujmom. A to je klerikalizácia verejného života.
Autor v prvej časti práce analyzuje sociálnu doktrínu katolíckej cirkvi (vo všeobecnosti pre celú cirkev), ktorá je ešte stále určujúcou taktikou pre dosiahnutie strategického cieľa. Úžasný rozvoj ľudskej vzdelanosti, vedy a techniky, ale aj revolučné výbuchy a sociálne pohyby v spoločnosti v posledných dvoch storočiach, donútili Cirkev opustiť dovtedajšie mocenské postavenie a preto muselo dôjsť aj k zmene taktiky v jej činnosti. Ukončil sa monopol kresťanstva na svetonázor a jeho nadvláda v spoločnosti a neodvratne nastúpila kríza katolicizmu.
Autor poukazuje na zmenu taktiky Cirkvi vychádzajúcu z dejinných prelomov a z nutnosti reagovania na tieto skutočnosti. Či už ide o „sociálne“ encykliky
jednotlivých pápežov, II. vatikánsky koncil a v konečnom dôsledku aj o pontifikát Jána Pavla II, ktorý zaviedol model tzv. nepolitickej aktivity Cirkvi, ktorý však nebolo možné oddeliť od politických stránok ich riešenia. Išlo doslova o aktivity vo všetkých oblastiach spoločenského života do ktorých Cirkev zasahovala a zasiahla. A bola to v každom ohľade politika. Pontifikát Jána Pavla II. bol, je a bude aj z historického pohľadu dôležitý. Aj v súvislosti s touto prácou, lebo od toho sa odvíjajú aj skutočnosti týkajúce sa konkrétnych prejavov vplyvu katolíckej cirkvi v našej spoločnosti a aj klerikalizácie slovenskej politickej scény a spoločnosti vôbec. Práve o tomto pojednáva druhá časť práce.
Je potrebné v prvom rade uviesť, že Ústava Slovenskej republiky vo svojom prvom článku uvádza, že ako demokratický a právny štát sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. V občianskej spoločnosti za ktorú sa chce Slovenská republika považovať by nebolo možné, aby klerikáli a ich pomáhači v politických stranách nielen kresťanského zamerania a ďalší, ktorí pôsobia v orgánoch štátnej správy a samosprávy mohli v takom rozsahu ovplyvňovať riadny chod spoločnosti. Autor správne poukazuje na to, že nie sú prijaté právne normy, ktoré by systémovo upravovali vzťah medzi štátom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Od konca roku 1989 resp. od roku 1990, kedy dochádzalo z rušeniu starých právnych noriem a postupnému prijímaniu nových, upravujúcich predmetné vzťahy, bol v tejto oblasti chaos, ktorý klerikáli dokonale využili. Participovali na tom tiež nové a „nezaťažené“ politické elity, ktoré sa dostali k riadeniu našej spoločnosti. Po rozdelení československej federácie a vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa Cirkvi a klerikálom otvorili nebývalé možnosti politickej a ekonomickej realizácie. Argumentácia, ktorú používajú niektorí vedúci predstavitelia Cirkvi o tom, že koľko je v našej spoločnosti veriacich občanov neobstojí a nemožno ju brať do úvahy ako relevantný údaj. Cirkev je náboženská organizácia, ktorá nemá evidovanú členskú základňu a je reprezentovaná iba cirkevnou hierarchiou, ktorá si však osobuje jej neprislúchajúce práva. Tieto využíva vo svoj prospech a súčasne zneužíva voči štátu a spoločnosti ako takej. Cirkevní hierarchovia ako aj niektorí predstavitelia kresťanských politických strán a hnutí sa radi navonok prezentujú ako občianska elita, svedomie národa. Ich zámerom je ovládnutie más a ich zmanipulovanie podľa vlastných programových cieľov.
Klerikalizácia verejného života na Slovensku sa masívne začala prejavovať po roku 1998, kedy sa k moci dostali kresťansky zamerané strany a hnutia. Boli spracované a schválené zmluvy a dokumenty zásadného významu a dôležitosti, ktoré poukazujú na to, že v našej spoločnosti bude hrať prim katolicizmus vo svojej najagresívnejšej forme, vo forme politického klerikalizmu. Ide o dokumenty na ktoré v tejto práci autor poukazuje a čiastočne ich aj analyzuje s cieľom poukázať na nebezpečenstvo vyplývajúce z toho, že majú veľký, ba priam rozhodujúci vplyv na dôležité oblasti verejného života na Slovensku.
Sú to oblasti v ktorých sa štát dobrovoľne zriekol svojho vplyvu a prenechal bezbrehé možnosti pôsobenia klerikálom. Školstvo a školská politika, verejnoprávne média ako Slovenská televízia a Slovenský rozhlas a samozrejme financovanie cirkví a náboženských spoločností, na ktoré autor priamo poukazuje. Súčasný stav plne vyhovuje klerikálom a títo z neho ťažia, lebo sa im priamo naskytajú nebývalé možnosti hlavne ekonomického charakteru. Sú si vedomí toho, že nie sú nikým kontrolovaní. Aj keď štát na to má vytvorené mechanizmy, nemá však na to odvahu.
Práca „Rast vplyvu katolíckej cirkvi ako dôsledok a prejav klerikalizácie verejného života na Slovensku“ poukazuje na reality dneška v Slovenskej republike.
Autor okrem historického pohľadu na vývoj sociálnej doktríny a učenia Cirkvi poukazuje tiež na súčasné politické a ekonomické záujmy klerikálov a na nečinnosť štátu resp. na jeho nezáujem daný problém riešiť. Tu je potrebné zdôrazniť, že právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo, nesmie uprednostňovať ani zvýhodňovať istú skupinu ľudí a jej ideológiu formou štátnej politiky. Občania tohto štátu sú si rovní v dôstojnosti aj v právach a právny štát je povinný toto občanom zabezpečiť.
Práca je nanajvýš aktuálna a predkladá občanovi, čitateľovi, analyzovaný problém, ktorý sa ho priamo dotýka a nemal by ho nechať bez povšimnutia.
(Zdroj: www.prometheus.unas.cz) |
|
NEZARADENÉ nové knihy
