ČLOVEK ALIAS PROGRAMOVANÝ BIOLOGICKÝ STROJ A JEHO LÁSKY
Biologické vedy: mozog - vnímanie pravdy - pobožnosť - duša - fyzikálnosť vedomia / biológia - evolučná psychológia - genetika » |
| Autor: |
Karol Ondriaš • Agentúra IQ+ Janošovský, Bratislava 2002 • Edícia: Alternatíva, zv. 6. |
| Vydanie: |
|
Náklad: |
|
| Počet strán: |
176 str. |
Formát: |
15 x 21 cm |
| Jazyk: |
slovenský |
ISBN: |
80-967979-5-6 (010600) |
| Väzba: |
brožovaná |
Stav: |
v knižnici: 1 ks • prístupné: 1 ks |
| Cena: |
0 Sk |
 |
| |
| Popis: |
Kniha dokazuje že mozog človeka vytvára ilúziu pravdy, ktorá závisí od jeho hardvérového a softvérového vybavenia.
Keď ráno vstaneš, kľakni na kolená a pobozkaj Zem, matku tvoju a pokloň sa Slnku, ktoré ti dáva všetku energiu. A nezabudni pozdraviť aj hviezdy celého vesmíru, lebo sú to tvoji spolupútnici životom, tvoji bratia a sestry, fungujúci na základe rovnakého fyzikálneho kódu ako ty, milý človek. A keď ťa už nebude, ani našej Zeme a Slnka, oni budú nositeľmi nášho fyzikálneho kódu, nášho života, ktorý budú rozosievať ďalej. A takto naše spoločenstvo žije a bude žiť večne.
K. O.: Člen sekty fyzikálneho kódu života
V čase univerzálneho klamstva hovoriť pravdu je revolučný akt.
George Orwell
Všetky pravdy prechádzajú troma štádiami. V prvom sa z pravdy robí posmech, v druhom jej násilne oponujú a v treťom ju prijímajú ako samozrejmosť.
Arthur Schopenhauer
Obsah
Predslov .......................................................................................................... 8
Úvod: Tajomstvá prirodzených vecí ..............................................................10
Kapitola prvá: Ilúzia videnia .......................................................................13
Mozog: Žiadne zrkadlo pravdy .......................................................................15
Mozog: Klamstvo za prežitie ..........................................................................16
Mozog: Hra v kocky ........................................................................................19
Mozog: Niekedy Mozart a niekedy Salieri ..................................................... 22
Mozog: Jeho domysly a výmysly..................................................................... 23
Mozog: Ďalšie nepravdy ..................................................................................25
Mozog: Jeho útrapy ......................................................................................... 28
Mozog: Tvoj nedôveryhodný pán .................................................................... 28
Kapitola druhá: Ilúzia pravdy ......................................................................... 31
Pravdy: Podozrivé množstvo ............................................................................33
Pravdy: Boj na život a na smrť......................................................................... 35
Pravdy: Ich manipulátori a obete ......................................................................38
Pravdy: Neuveriteľná koláž ..............................................................................42
Pravda: Vždy len ilúzia ....................................................................................45
Mozog: Systém a orgie .....................................................................................47
Pravda: Obchodovanie s jej ilúziou .................................................................51
Pravda: Monopol medzinárodného spoločenstva .............................................53
Pravda: Zabudnite na Johanku z Arcu .............................................................. 54
Pravda: Výroba jej ilúzií ..................................................................................58
Pravda: Kto ju pozná? .......................................................................................60
Kapitola tretia: Ilúzia Boha ..............................................................................61
Boh: Ďalšia ilúzia .............................................................................................63
Boh: Prečo nie jediný ........................................................................................65
Boh: Ktorý zo Stvoriteľov vyhrá? .....................................................................67
Boh: Fabrika ilúzií 68
Ateizmus: Slovenské tabu? ................................................................................70
Boh: Genetická závislosť ..................................................................................73
Boh: Mätúci pluralizmus začiatkov ...................................................................80
Boh: Už nie sme v jeho rukách ..........................................................................82
Boh: Desať Božích prikázaní, gény a komunizmus ............................................83
Kapitola štvrtá: Ilúzia duše ...............................................................................87
Problematická duša ...........................................................................................88
Dnešní stvoritelia ..............................................................................................89
Kapitola piata: Vedomie a jeho fyzikálna podstata ......................................... 93
A teraz vážnejšie............................................................................................... 95
Ako sa nenudiť v Alcatraze............................................................................... 98
Stvoriteľov miláčik fňuká ................................................................................100
Výzva evolučnej psychológie ..........................................................................103
Hardvér ľudského vedomia ............................................................................105
Konečne aj nejaké odpovede ...........................................................................108
Ľudia, počítače a mutanty ................................................................................110
Ako sa porozprávať s Hmlovinou v Androméde? ...........................................112
Večné volanie spletenca neuronálnych zapojení ..............................................114
Kapitola šiesta: O neslobode ...........................................................................119
Drogy: Prečo „každý chce tanečnicu z Lúčnice“? ............................................122
Drogy: Chlieb náš každodenný .........................................................................123
Drogy: Poteš sa svojou dávkou ........................................................................128
Drogy: Vitajte v storočí kozmetiky duše ...........................................................133
Kapitola siedma: Ilúzia slobodnej vôle .............................................................135
O jedinom Bohu a obľúbenej žuvačke ...............................................................137
Slobodná vôľa: Prieskum trhu ...........................................................................140
Nesloboda našej slobodnej vôle 141
Kapitola ôsma: Čas na postmoderné kacírstva ...................................................143
Niekoľko pikantérií ............................................................................................144
Anatómia lesku a biedy slobodnej vôle ..............................................................150
Aká bude slobodná vôľa našej civilizácie? ........................................................152
Niektoré súčasné výboje slobodnej vôle našej civilizácie .................................154
To najľahšie: Otázky bez odpovede ....................................................................165
O knihe ................................................................................................................169
Literatúra .............................................................................................................171
***
PREDSLOV:
Táto esej je voľný slovenský preklad mojej publikácie: The Brain, Consciousness & Illusion of Truth (Mozog, vedomie a ilúzia pravdy), Universal Publishers, 1999, USA. „Voľný slovenský preklad“ znamená, že slovenskú verziu som upravil na slovenské pomery, niektoré kapitoly som skrátil a niektoré som pridal.
V knižke prezentujem svoje názory na niektoré fakty, ktoré ma fascinujú. Napríklad je to každodenná skúsenosť, že ľudia, ktorí majú prístup k tým istým informáciám, majú diametrálne odlišné názory na mnohé podstatné javy v spoločnosti a vo svete. Zoberme si skupinu ľudí, ktorá má stopercentne správny názor, že prerušenie tehotenstva je niečo strašné, rovná sa vražde, a je zásadne proti interrupcii. Iná skupina ľudí má názor, a tiež je presvedčená o jeho správnosti, že na prerušenie tehotenstva má právo matka, keď sa o tom rozhodne. Niekedy pri strete týchto dvoch skupín prichádza aj k fyzickým napadnutiam, dokonca aj k zabitiu. Zarážajúce je, že tieto dve skupiny ľudí majú približne rovnaké informácie týkajúce sa spoločnosti a problémov prerušenia tehotenstva, a predsa na základe rovnakých informácií dospeli k protichodným záverom.
Podobne to platí pri viere a neviere v nadprirodzené sily. Sme svedkami, že niektorí ľudia sú kresťania a veria v Boha a v biblické pravdy, a iní neveria ani v Boha, ani v biblické pravdy. Vynára sa otázka: ako je to možné, veď informovanosť ľudí vôkol nás je rovnaká a každý si môže vybrať, ktorým informáciám bude veriť a ktorým nie. Prečo rovnaká informovanosť produkuje diametrálne odlišné názory ľudí?
Prekvapuje ma, že v dnešných časoch viac ako polovica ľudstva verí v nadprirodzené sily, ktoré vraj zasahujú, riadia alebo ovplyvňujú náš svet. Že v dnešnej dobe, keď sú vedecké poznatky na vysokej úrovni, toľko ľudí verí, že Biblia, Korán, „The Rig Veda, The Dhammapada, The Tanakh" a ďalšie prastaré diela sú sväté knihy, podľa ktorých sa máme riadiť a vysvetľovať si svet. Vidí sa mi zvláštne, ak súčasné vedecké poznatky nepresvedčili väčšinu ľudstva, že historické klasické tradície viery v bohov, v Boha a v dušu patria minulosti a v súčasnosti by nemali mať šancu. V podstate sa mi zdá nepochopiteľné, že vedecké fakty sa v konkurencii viery výrazne nepresadili. Preto sa v tejto knižke budem snažiť hľadať odpoveď na túto otázku.
Budem v nej prezentovať názor, že viera, presvedčenie, vedomie, duša, sloboda rozhodovania a naše lásky sú výsledkom funkcie hardvéru a softvéru nášho mozgu a majú fyzikálnu podstatu. Že mozog človeka vytvára ilúziu pravdy, ktorá závisí od jeho hardvérového a softvérového vybavenia a je nezávislá od objektívnej pravdy. Že my, Homo sapiens sapiens, sme len naprogramované biologické stroje s možnosťou ďalšieho programovania po celý náš život. Že človek alias programovaný biologický stroj je riadený programom - ----mozgovým hardvérom a softvérom a je podobný iným živočíchom - biologickým strojom na našej Zemi, i keď s niektorými výnimočnými vlastnosťami. Predpokladám, že súčasná veda dospela k výsledkom, ktoré tieto názory podporujú.
Názory prezentované v knižke vyplývajú z poznaných faktov a priviedli ma k nim aj vlastné úvahy. Povedané v duchu tohto celého textu môj názor je výsledkom spracovania informácií hardvérom a softvérom môjho mozgu. Len malá skupina ľudí na svete zdieľa v súčasnosti podobný názor. Preto by som chcel týmito úvahami prispieť k tomu, aby sa naša malá skupina ľudí rozrastala. Názory a dôvody som sa usiloval uvádzať explicitne liberálne a čo najjednoduchšie, aby ich pochopilo čo najviac ľudí.
V texte budem používať skratku „PBS“, ktorá znamená „programovaný biologický stroj“ s možnosťou ďalšieho programovania, ako aj termíny „funkcia odmeny“ ako ekvivalent anglického odborného výrazu „reward function“ a „slobodná vôľa“ anglického odborného výrazu „free will“.
Karol Ondriaš
V Bratislave 1.12.2001
***
Úvod: Tajomstvá prirodzených vecí
Po skončení vysokoškolských a postgraduálnych štúdií vo fyzike, biofyzike a molekulárnej biológii som trošku nazrel do tajomstiev a zákonov fungovania života, neživej prírody a celého vesmíru. Tieto tajomstvá ma stále zaujímajú. Čo ma však naozaj fascinuje, sú postoje väčšiny ľudí, ktorí pokladajú mnohé zložité, tajomné, pre nich neznáme biologické a fyzikálne procesy za prirodzené javy a ani im nenapadne zamýšľať sa nad tým, ako fungujú. Vôbec im nenapadne, že sú to javy záhadné, tajomné a ich študovaním môžu niečo nové odhaliť alebo pochopiť.
Napríklad televízor bol pre mňa zložitý prístroj, až kým som počas vysokoškolských štúdií aplikovanej elektrotechniky nespoznal zákony a princípy jeho fungovania. Počas štúdií som predpokladal, že jednoduchých ľudí nevzdelaných vo fyzike a elektrotechnike musí televízor fascinovať. Musia často rozmýšľať, ako je možné, že za sklom obrazovky vidia obraz pohybujúcich sa ľudí, áut a lietadiel. Ako je možné, že počujú ľudské hlasy a hudbu.
Keď som sa ľudí nevzdelaných v elektrotechnike spýtal, či im nepripadá záhadné, že v televízore vidia obraz a počujú zvuk, na moje prekvapenie väčšina odpovedala, že nie. Väčšina vedela, že televízor funguje, keď je elektrina a anténa chytajúca vlny, no nefunguje, keď nie sú vlny alebo elektrina. Také vysvetlenie im úplne stačilo a nevideli v ňom žiadnu záhadu. Väčšina z nich sa nad fungovaním televízora nikdy nezamýšľala.
Podobnú odpoveď som dostal, keď som sa pýtal, či ich neudivuje, že ak zasadia malé nepatrné semeno stromu do pôdy, vyrastie z neho malý stromček a postupne obrovský strom. Nielenže ich to neudivovalo, ale pokladali to za úplne prirodzené. Nevideli v tom žiadnu záhadu. Pre nich by bolo záhadné, keby semeno nezasadili a strom by predsa vyrástol. Mňa, naopak, fascinuje, že otázka, prečo a ako zo semena vyrastie strom a čo z toho vyplýva, väčšine ľudí bežne nenapadne a pokladajú tieto a podobné otázky za nepodstatné.
Podobné postoje k tajomným javom na svete mali aj ľudia v dávnej minulosti. Najstaršie písomné pamiatky, ktoré vieme rozlúštiť, nám dávajú čiastočný obraz života spoločnosti v čase ich vzniku. V dávnych dobách sa ľudia väčšinou nezamýšľali, ako je možné, že zo semena vyrastie strom, ako funguje oko a prečo má človek schopnosť vidieť, ako počuje, prečo dýcha, ako môže rozmýšľať, prečo a ako sa rodí človek a podobne. Väčšina ľudí si takéto otázky nedávala a pokladala uvedené javy za prirodzené, nerozpoznala ich záhadnosť a tajomnosť. Týmito otázkami sa zaoberala len veľmi nepatrná časť populácie a mnohými záhadnými otázkami pravdepodobne nikto. V Biblii a ďalších svätých knihách vtedajšia inteligencia rozmýšľala, ktorý Boh a ako stvoril svet, ktorý videli a poznali. Ktorý Boh a ako riadi svet, životy ľudí a dušu človeka. V ich dobe sa im javilo niečo iné ako tajomné, než sa dnes javí nám. V mnohých prípadoch významným a neznámym javom jednoducho priradili Boha, a tým sa vyriešili všetky problémy.
Je možné, že o 1000 – 2000 rokov otázky, ktoré si ľudstvo v súčasnosti kladie, budú sa zdať nepodstatné a malicherné. A je veľmi pravdepodobné, že záhadnosť a tajomnosť mnohých vecí štvrtého-piateho tisícročia si dnes veľká väčšina ľudí neuvedomuje.
História uvádza príklady, ktoré hovoria, že niektorí ľudia majú schopnosť rozpoznať, čo je záhadné a čo nie, a pravdepodobne väčšina ľudí takúto schopnosť má menej rozvinutú.
Klasický je príklad škótskeho bakteriológa Alexandra Fleminga, ktorý pracoval v nemocnici svätej Márie v Londýne. Všimol si, že niektoré kultúry baktérií, s ktorými pracoval, sa kontaminovali a zničila ich pleseň (Penicillium notatum). Ku kontaminácii vzoriek baktérií prichádzalo v tých časoch často, a veľa ráz „niečo" baktérie zničilo. Dokonca v niektorých vedeckých prácach publikovaných pred Flemingovým objavom (napr. roku 1928) bola zmienka o kontaminácii vzoriek, pri ktorej sa zničili baktérie. No až Fleming si uvedomil záhadu a možný význam tohto javu. Zničené kultúry baktérií nevyhodil do koša, ako to urobilo už mnoho ľudí pred ním. Začal záhadu študovať, až dospel k objavu penicilínu. Podobných príkladov je vo vede a v našom živote mnoho.
Uvedené príklady naznačujú, že schopnosť klásť si otázky „vyššieho" stupňa dôležitosti, t. j. rozpoznať, čo je záhadné a čo nie, vyjadruje kvalitatívnu úroveň a schopnosť mozgu myslieť. Túto schopnosť majú niektorí rozvinutú viac, iní menej. Niektorým ľuďom záhadnosť niečoho mozog so svojím „hardvérom a softvérom“ vie rozpoznať a iným ľudom s ináč naladeným a vybavením „hardvérom a softvérom“ to nevie zistiť.
O tajomstvách prirodzených vecí píšem preto, lebo som bol prekvapený, že niektorí priatelia a kolegovia si neuvedomili záhadnosť a význam vizuálnych ilúzií opísaných v ďalšej kapitole, čo má veľký význam pre vytvorenie názoru na funkcie nášho mozgu a nášho „Ja“.
Pre pochopenie obsahu tejto knižky pokladám za najpodstatnejšie schopnosť mozgu čitateľa objaviť, že ďalej opisované vizuálne javy (nektárová kocka, čierno-biela plocha, Hakiho teoréma) sú záhadné a z týchto javov logicky potom niečo vyplýva. Tým, že zistíme záhadnosť niektorého javu, sme nútení položiť si otázku, prečo to tak je, a niekedy prídeme na jednoduchú odpoveď.
***
Kapitola prvá
Ilúzia videnia
Z temnoty a predstáv k pravde.
Slová na náhrobku Georgea Granta
A. Bolo to tak, videl som to na vlastné oči.
B. Neviem, ako to bolo, videl som to len na vlastné oči.
Dve výpovede svedkov pádu cyklistu
Ktorý svedok cyklistovej nehody má pravdu? Neunáhli sa s odpoveďou, lebo ona je základom tejto knižky. V tejto kapitole sa budem snažiť podať dôkazy, ktoré by ťa mali presvedčiť, rovnako ako aj mňa presvedčili, o jednoznačnej odpovedi. I keď ťa musím varovať, že ak prijmeš moju odpoveď, svet pre teba môže stratiť veľa zo svojho šarmu. Uvedomíš si, že tvoj život nie je taký spontánny a prirodzený, za aký ho pokladáš. Zistíš, že všetci ľudia, rovnako ako ty, sú naprogramovaní, programovaní a manipulovaní. A to nie je všetko, tvoj mozog, od ktorého si závislý pri interakciách s vonkajším svetom, ťa podvádza. Láska tvojej matky jej bola geneticky daná. Romeo a Júlia za svoj nesmrteľný romantický príbeh vďačia zvláštnemu zapojeniu a interakcii neurónov v ich mozgoch (vlastne géniovi Shakespearovi). Viera v Boha v dnešnej dobe viac prekáža ako pomáha. Väčšina tvojho správania je endogénne drogovo závislá a patrí do jaskynnej civilizácie s jej etickými normami, a nie do moderného sveta. Nová špirála postmoderného zápasu o prežitie vyprodukovala nové podmienky, v ktorých niektoré národy a kultúrne regióny budú mať menej šťastia ako iné. A to nie je koniec rozčarovaní, ktoré sa otvárajú odpoveďou na uvedenú jednoduchú otázku. Teda, Bon voyage!
Vráťme sa však k otázke. Aby som ti pomohol správne odpovedať, na nasledujúcich obrázkoch ukážem, že v skutočnosti mozog rozhoduje, čo sme my, čo vidíme, a nie naše oči. Že časť mozgu vytvorí obraz podľa svojho algoritmu a dodá ho inej časti mozgu – vedomiu, čiže nám. Takto vytvorený obraz nemusí zodpovedať objektívnej realite.
Kapitola je napísaná rozvláčne, lebo pre dosiahnutie cieľa tejto knižky pokladám za veľmi dôležité pochopiť ilúziu videnia, a nestačilo by odkázať čitateľa len na literatúru. Pritom nie je rozhodujúce poznať mechanizmus videnia. Pre čitateľa, ktorý sa zaujíma o nové poznatky v mechanizme videnia, odporúčam knižku Francisa Cricka, The Astonishing Hypothesis the Scientific Search for the Soul [1], z ktorej som si mnohé údaje požičal.
V knižke výraz "ja" znamená produkt časti nášho mozgu, ktorý vytvára vedomie. "Ja" je synonymum "vedomia", ktoré má fyzikálnu podstatu v našom mozgu.
Súčasťou zábavy detí a dospelých sú obrázky, ktoré nás klamú, vytvárajú ilúziu, že vidíme na obrázku niečo, čo tam v skutočnosti nie je. Sú to napríklad obrázky č. 1, 2, 3 a 4 v tejto knižke. Takých obrázkov je niekoľko stoviek, napríklad obrázok nekonečného schodišťa (impossible staircase) alebo nemožného trojuholníka (impossible triangel) a čitateľ si ich môže pozrieť napríklad na www stránkach: http://www.yorku.ca/eye/funthing.htm, alebo http://www.illusionworks. com/html.
Pre obrazné „pochopenie“ úlohy mozgu pri našom videní budú stačiť len štyri jednoduché obrázky v tejto knižke. Obrázky boli nakreslené na počítači a sú podobné ako na vyššie uvedených www stránkach.
Mozog: Žiadne zrkadlo pravdy
Nikto nie je taký zelený ako ten, čo sa podobá na kapustu.
Z Európskeho folklóru
Obrázok č. 1
Pozrime sa na obrázok č. 1. Je veľmi jednoduchý. Skladá sa z piatich pásov. Keď sa pozrieme na celý obrázok, vidíme, že pásy 1, 3 a 5 zhora sú najtmavšie na ľavej strane (tmavosť 100%) a smerom doprava sú svetlejšie, pričom na pravom okraji je tmavosť 0%. Vidíme, že pásy 2 a 4 zhora sú najtmavšie na pravej strane a smerom doľava sú svetlejšie. Teraz si čitateľ môže zobrať dva papiere a zakryť pás 1 jedným papierom a pásy 3, 4 a 5 druhým papierom. Ostane voľný len pás 2, na ktorý sa môžeme pozerať. Zistíme, že pás 2 je rovnako tmavý po celej dĺžke zľava doprava. Je to pravda, lebo som ho nakreslil na počítači rovnako tmavý po celej dĺžke. Jeho tmavosť je 54%.
Teraz si čitateľ môže zakryť dvoma papiermi pásy 1, 2, 3 a 5. Ostane voľný len pás 4. Zistíme, že pás 4 je najtmavší na ľavej strane a smerom doprava sa mierne zosvetľuje. Dúfam, že to bude aj po vytlačení obrázka pozorovateľné. Pás 4 som tiež nakreslil na počítači, aby mal najvyššiu tmavosť 50% na ľavej strane a lineárne smerom doprava sa tmavosť zmenšuje, až dosiahne 40% na pravom okraji pása. Uvedený efekt sa ešte zvýrazní, keď sa na obrázok pozrieme za šera pri slabom osvetlení. Zaujímavé je, že tmavosť a svetlosť pásov 2 a 4 vidíme rozdielne pri pohľade na celkový obrázok a pri zakrytí pásov 1, 3 a 5. Dokonca pás 4 vidíme na celkovom obraze najsvetlejší naľavo a najtmavší napravo, i keď tmavosť tohto pása je v skutočnosti opačná.
Záver z tohto jednoduchého experimentu je jednoznačný: Náš mozog nám nehovorí pravdu o tom, čo vidí. Alebo ináč povedané, obraz, ktorý nám ponúka náš mozog, nezodpovedá objektívnej realite. Preto na začiatku tejto kapitoly mal pravdu svedok „B“, keď povedal: Neviem, ako to bolo, videl som to len na vlastné oči.
Podobný záver si môže každý overiť na mnohých ďalších obrázkoch, ktoré vytvárajú ilúziu videnia a sú publikované napríklad na uvedených www stránkach.
Mozog: Klamstvo za prežitie
Vďaka tomuto boju [o život] variácie, akokoľvek nepatrné a vyplývajúce z rozličných príčin, ak by mali byť prospešné jedincom určitého druhu v ich nesmierne zložitých vzťahoch s inými organickými tvormi a s ich fyzickými životnými podmienkami, budú mať tendenciu zachovať takých jedincov a všeobecne sa budú prenášať na potomstvo.
Charles Darwin: Pôvod druhov
Z nášho jednoduchého experimentu vyplývajú závažné otázky. Ako je možné, že na celkovom obrázku č. 1 vidíme tmavosť a svetlosť pásov 2 a 4 ináč, než aká je v objektívnej realite? Prečo nás mozog informuje nepravdivo o tmavosti pásov 2 a 4?
Odpoveď nie je jednoduchá. Zhruba vieme predpokladať, prečo nás mozog klame, ale nevieme, ako to robí. Náš mozog sníma obraz zo sietnice oka a vytvára ho v mozgu ináč ako videokamera v banke. Musíme si uvedomiť, že obraz, ktorý vidíme, sa netvorí v mozgu na nejakej matrici ani obrazovke, kde by si ho naše vedomie mohlo prezerať. Obraz, ktorý vidíme, alebo lepšie povedané, ktorý si uvedomujeme, je v hrubom priblížení spracovaný súbor elektrochemických impulzov prichádzajúcich do mozgu zo sietnice oka. Súbor elektrochemických impulzov sa spracováva podľa nám zatiaľ neznámeho algoritmu. Povedané jazykom súčasných programátorov, algoritmus je súčasť operačného systému mozgu. Aký ten algoritmus je, t. j. ako sa vytvára obraz, a aký ten obraz bude, závisí od geneticky vytvoreného zapojenia mozgových neurónov „nášho hardvéru“ a od doladenia ich činnosti našimi skúsenosťami „nášho softvéru“.
Alebo ináč povedané, evolúciou sa v našom mozgu vyvinulo zapojenie neurónov, ktoré spracováva impulzy prichádzajúce zo sietnice oka a vytvára „obraz“, ktorý si „prezerá“ naše vedomie. Toto zapojenie určí, čo budeme vidieť. Podľa zákonov evolúcie tento systém vytvárania obrazu má zabezpečovať život jedinca a jeho reprodukciu. Pravdepodobne doteraz v evolúcii nebol tlak na vytvorenie dokonalejšieho systému vytvorenia obrazu. Náš mozog, ktorý sa evolúciou vytváral niekoľko sto miliónov rokov, na zabezpečenie života a jeho reprodukcie nepotreboval vedieť, či pás 2 je rovnako tmavý po celej dĺžke, alebo nie je. Preto v našom experimente náš mozog priradil pásu 2 svetlosť podľa dosiaľ neznámeho algoritmu a vôbec mu neprekáža, že to nezodpovedá objektívnej realite. Ináč povedané, mozgu stačí vidieť obraz tak, aby zabezpečoval život a reprodukciu jedinca. Mozog nepotrebuje, alebo lepšie povedané, nepotreboval robiť analýzu obrazu počas evolúcie, tak ako to robia napríklad systémy navádzania bojových krížových vojenských rakiet.
Vyjde pravda najavo?
Parafráza starého porekadla
Nakoniec sa znovu pozrieme na obrázok č. 1 ako na celok. Opäť vidíme to, čo sme videli na začiatku, že pásy 1, 3 a 5 sú najtmavšie na ľavej strane a smerom doprava svetlejšie a že pásy 2 a 4 sú najtmavšie na pravej strane a smerom doľava svetlejšie. Tento jav sa zvýrazní, ak na obrázok pozeráme za šera. My však už vieme, že pás 2 je rovnako tmavý zľava doprava a že svetlosť pása 4 stúpa lineárne zľava doprava. I napriek tomu náš mozog ignoruje objektívnu pravdu o tmavosti jednotlivých pásov na obrázku č. 1.
Pozrime sa ešte raz na obrázok č. 1. a usilujme sa donútiť náš mozog, naše vedomie, aby tmavosť pásov opravilo podľa objektívnej pravdy. Vidíme, že sa to nedá! Mozog si jednoducho vytvoril vieru o obraze, ktorá nezodpovedá objektívnej pravde. Fascinujúce je, že sme nemohli donútiť náš mozog, aby opravil ilúziu pravdy o obrázku na objektívnu pravdu! Ako je to možné?
Predpokladá sa, že časť mozgu, ktorá vytvára obraz, nekonzultuje vytváranie obrazu s časťou mozgu, ktorá vytvára vedomie. Časť mozgu vytvorí obraz a dodá ho bez pripomienok ako celok na prezeranie vedomiu. Naše vedomie nemá možnosť pripomienkovať vytváranie obrazu.
Tento poznatok je veľmi dôležitý pri pochopení ďalších ilúzií, ktoré pre naše vedomie vytvára mozog, ako bude opísané ďalej. Takisto je dôležité si uvedomiť, že v prípade obrázka č. 1 bolo jednoduché zistiť, či nás náš mozog (naše vedomie) podvádza, alebo nie. Stačilo niektoré pásiky zakryť papierom alebo využiť počítačový program na meranie tmavosti pásov, a tak zistiť skutočný objektívny stav. Ale mozog dodáva nášmu vedomiu výsledky analýz mnohých javov, pri ktorých si často nevieme skontrolovať skutočný objektívny stav.
Ak si uvedomíme fakt, že mozog sa „nedá oklamať objektívnou pravdou“ a nemá možnosť konzultovať výsledok vytvorenia obrazu, je to základ pochopenia významu tejto knižky, základ pochopenia aspoň jedného aspektu pravdepodobného fungovania nášho mozgu. Je to základ pochopenia vytvorenia ilúzie pravdy, ilúzie viery, ilúzie nadprirodzeného vedomia, ilúzie duše a nášho slobodného konania, o ktorom rozhoduje náš mozog so svojím hardvérovým a softvérovým vybavením.
Mozog: Hra v kocky
„Byť, či nebyť?“
Shakespeare: Hamlet
Obrázok č. 2
Človek sa často dostane do situácie, kde sa musí rozhodnúť medzi dvoma variantmi, či áno, alebo nie, či byť, alebo nebyť. Často spočiatku preferuje jeden variant pred druhým a neskoršie druhý variant pred prvým. Niekedy si hodí kocku alebo mincu, aby sa rozhodol.
Hádže si aj mozog kocky? Neviem, či pokerové, ale Neckerovu kocku (Necker Cube) isto, ako sa môžeme presvedčiť z obrázka č. 2, kde sú nakreslené tzv. dve Neckerove kocky.
Zoberme si len hornú časť obrázka, hornú kocku. Čitateľ si môže zakryť dolnú kocku. Na obrázku je na papieri, v dvojrozmernom priestore nakreslených 12 čiar. Z toho 8 čiar vytvára dva rovnaké štvorce, ktorých rohy so pospájané 4 čiarami. Podľa tohto dvojrozmerného obrázka by sa dala urobiť kocka z dreva alebo z kovu. Keby sme urobili kocku zo skla a hrany kocky zafarbili čiernou farbou, videli by sme 12 čiernych čiar v trojrozmernom priestore podobne, ako je nakreslené na hornom obrázku č. 2, t. j. 12 čiernych čiar v dvojrozmernom priestore. Zaujímavé je, že na obrázku č. 2 vidíme predsa hornú kocku v trojrozmernom priestore a nie dva štvorce pospájané 4 čiarami v dvojrozmernom priestore. Podobne je to aj s kockou na dolnej strane obrázka. Prečo nás mozog klame? Prečo nám neukazuje objektívnu realitu, ale dvojrozmerný priestor predkladá ako trojrozmerný?
Evolúciou sa u mnohých živočíchov i u človeka vyvinuli dve oči za účelom priestorového videnia. Pri pozeraní na svet len jedným okom je naše priestorové videnie nedokonalé. Toto však neplatí pri pozeraní na 12 pospájaných čiar na dvojrozmernom papieri, na Neckerovu kocku. Či sa na obrázok pozrieme ľavým, pravým, alebo oboma očami, stále vidíme trojrozmerné kocky. Jednoducho, mozog sa rozhodol, „nech sa robí, čo chce, z týchto 12 čiar na ploche urobím trojrozmernú kocku, aj keby z neba kladivá padali“.
Ako je možné, že náš mozog si primyslí jeden rozmer a dvojrozmernej ploche priradí trojrozmerný priestor, hoci my stopercentne vieme, že obrázok je nakreslený na dvojrozmernom papieri. Analýzou tohto javu by sme prišli k rovnakým záverom, ako sme prišli analýzou pásov na obrázku č. 1, t. j. že nás mozog klame a „nedá sa oklamať objektívnou pravdou“.
Na obrázku č. 2 však môžeme vidieť ešte ďalší záhadný jav. Keď si mozog interpretuje 12 čiar nakreslených na papieri ako trojrozmernú kocku, tak musí priradiť polohu jednej steny kocky dopredu a druhej steny kocky dozadu. Pritom má dve možnosti, buď dá dopredu ľavý štvorec ako stenu kocky, alebo pravý štvorec. Keď si zakryjem dolnú kocku a dívam sa len na hornú kocku na obrázku č. 2, vidím, že ľavý štvorec je ako stena kocky vpredu a pravý štvorec vzadu. Prekvapujúce je, že keď sa dlhšie pozorne dívam na obrázok, zrazu sa kocka preklopí a dopredu sa dostala stena kocky, ktorá bola vzadu (pravý štvorec) a dozadu prešiel ľavý štvorec. Po čase sa horná kocka opäť preklopí späť. Čitateľ si to môže vyskúšať. Väčšina zistí, že namiesto 24 čiar nakreslených na dvojrozmernom papieri vidí dve trojrozmerné kocky, z ktorých sa horná preklápa, pričom niekedy sa preklopí aj dolná kocka. Aspoň takto si hádže kocky môj mozog a dúfam, že aj čitateľov mozog si ich podobne pohadzuje.
Prečo si náš mozog interpretuje 12 čiar na papieri ako trojrozmernú kocku, ktorú si dokonca ešte pohadzuje? Odpoveď nie je jednoduchá. Pokúsim sa opísať najpravdepodobnejšiu možnosť v prípade jednej (hornej) kocky. Najskôr časť mozgu, ktorá spracováva elektrochemické impulzy prichádzajúce zo sietnice oka, interpretuje impulzy ako 12 čiar. Časť mozgu pomocou hardvérom a softvérom vytvoreného algoritmu začne skúmať, čo tých 12 čiar znamená. Porovnávaním 12 čiar so skúsenosťou im priradí kocku ako najvhodnejšieho kandidáta. Zo skúseností vie, že len jedna stena kocky môže byť vpredu, a tak mozog tam dá ten štvorec, ktorý pokladá zo skúsenosti za správny, a my vidíme trojrozmernú kocku. No keďže si mozog uvedomí dve možnosti postavenia kocky v priestore, po čase z nám neznámeho dôvodu začne pokladať iné otočenie kocky za správne a kocku preklopí, a takto ju dodáva vedomiu bez ďalšej konzultácie. Takto si hádže mozog kocku, keď je, alebo možno keď nie je dostatočne presvedčený, ktorá poloha je správna.
Tvorba kocky a jej preklápanie pravdepodobne závisí od našej skúsenosti videnia kocky, „t. j. od naladenia mozgového softvéru“ a od genetického zapojenia neurónov so svojím algoritmom vyhodnotenia elektrochemických impulzov prichádzajúcich do mozgu zo sietnice oka, t. j. od mozgového hardvéru. Zaujímavé, že pri troške úsilia som dokázal ovplyvniť frekvenciu preklápania kocky.
Je mnoho ďalších dvojrozmerne nakreslených obrázkov podobných Neckerovej kocke, ktoré si mozog interpretuje ako trojrozmerné objekty, ktorými si v priestore pohadzuje. Čitateľ si ich môže nájsť na vyššie uvedených www stránkach. Domyslenie si tretieho priestoru náš mozgový algoritmus zvláda ľahko, o čom sa už každý často presvedčil pri pohľade na dvojrozmerné obrázky v kine, v televízii alebo na diela maliarov.
RECENZIA uverejnená v spoločensko-politickom týždenníku - SLOVO:
VYSTAČILI SME SI S ILÚZIOU PRAVDY
Rastislav Škoda (biológ a publicista)
Keď anglický biochemik Francis H. C. Crick vykonal svoj podiel práce na objasnení molekulárnej štruktúry deoxyribonukleových kyselín ako podkladu génov a dedičných vlastností organizmov (v spolupráci s Jamesom D. Watsonom a Mauriceom H. Wilkinsom, za čo dostali v roku 1962 Nobelovu cenu za medicínu), prešiel na iné pole vedeckého bádania. Ako vyznávajúci ateista a skeptik sa pustil do hľadania sídla duše v ľudskom mozgu, t. j. do štúdia ľudského vedomia.
Pri čítaní knihy Karola Ondriaša Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky (vydavateľstvo Alternatíva agentúry IQ+ Janošovský, Bratislava 2002) mám dobrý pocit, že aj slovenský biofyzik hľadá modernú odpoveď na základné otázky o našom ,,JA“ a o svete, v ktorom žijeme. Dosiaľ sme Ondriaša poznali ako tvorcu orwellovských novotvarov typu motroci či motrokári a ako nekompromisného výrečného odporcu ekonomického i kultúrneho neoliberalizmu. Jeho štyri knihy z posledných dvoch rokov mali politicko-polemický charakter, a tak vzhľadom na spoločenskú situáciu stagnujú na okraji záujmového spektra väčšiny čitateľov, hoci by mali byť povinným čítaním slovenských ľavičiarov všetkých odtieňov.
Rozhoduje mozog, nie oči
Autor tentoraz pristupuje k svojej téme z inej strany: využíva predovšetkým svoje vedomosti biofyzika a cituje poznatky popredných bádateľov v oblasti ľudského vedomia a myslenia. Už v prvej kapitole bije na bubon, keď vyhlasuje svoj zámer presvedčiť čitateľa, že v skutočnosti mozog rozhoduje o tom, čo vidíme, a nie oči! Stačia mu na to štyri obrázky, ktoré sa iba na prvý pohľad môžu zdať zábavou pre deti. Sú dôkazom, že o okolitom svete máme len ilúziu videnia, teda vidíme obraz, ktorý nezodpovedá skutočnosti. Impulzy prichádzajúce zo sietnice spracúva mozog spôsobom, ktorý nás niekedy klame, ktorý sa však osvedčil počas niekoľkých miliónov rokov nášho vývoja a spoľahlivo zabezpečoval život jedinca a jeho reprodukciu.
Nech sa pozeráte na tie obrázky čo aj stokrát, neprinútite mozog, aby si opravil ilúziu o týchto obrázkoch na objektívnu pravdu. Predpokladá sa totiž, že jedna časť mozgu vytvára obraz a dodáva ho ako celok na prezretie druhej časti mozgu, vedomiu. Ale tieto dve časti pritom nekonzultujú o podrobnostiach, vedomie to dosiaľ nepovažovalo za potrebné. Poznatok o videní je veľmi dôležitý pre chápanie ďalších ilúzií, a to aj takých, pri ktorých si nevieme skontrolovať skutočný objektívny stav. Je to základ pre zmierenie sa s tým, že v mysliach ľudí sa vytvárajú a storočia pretrvávajú i ilúzie pravdy, viery, duše, lásky a najmä ilúzia našej slobodnej vôle a slobodného konania. O tom všetkom rozhoduje náš mozog na základe svojho hardvérového (desiatky miliárd neurónov a gliových buniek, geneticky zakódovaných) a softvérového vybavenia (operačný systém na spracovanie elektrochemických impulzov prichádzajúcich zo zmyslových receptorov, čiastočne geneticky kódovaný a formovaný prostredím).
Ako a prečo vznikol svet?
Vedomie vždy príde k tomu istému záveru o ilúzii pravdy a nie k objektívnej pravde, lebo ten istý softvér, ktorý ilúziu vytvára, ju má aj kontrolovať. Keby sme si dokázali uvedomiť ilúziu pravdy, museli by sme súčasne veriť dvom pravdám, neraz diametrálne odlišným, k čomu náš mozog evolúciou ešte nedospel. Na zabezpečenie reprodukcie nepotreboval človek objektívnu pravdu, vystačil s iluzórnou - ale aké to malo neraz katastrofálne dôsledky! Existenciou ilúzií pravdy sa dajú vysvetliť nielen rozličné stupne nadania, napr. pri hudobnom sluchu a v speve, ale aj rozličné talenty (jazyky, matematika), politické názory i náboženstvá.
Ilúzia pravdy je základný kameň pre pochopenie vzniku ilúzie viery a mnohého, čo s tým súvisí, napríklad slobodnej vôle a existujúceho spoločenského poriadku. Tu Ondriaš uvádza desiatky svedectiev a výpovedí popredných mysliteľov z celého sveta a všetkých dejinných období. Z Chomského knihy Tajomstvá, klamstvá a demokracia cituje: ,,Demokratická teória vychádza z názoru, že úlohou verejnosti, zmäteného stáda, je byť divákmi, nie aktérmi.“ Kto má rád takúto kritiku našej a svetovej súčasnosti, príde si na svoje, lebo nájde množstvo faktov o ilúziách a v dôsledku toho o negatívnych javoch v ľudskej spoločnosti: v etike vojen, v osobných konfliktoch a politických zápasoch.
Vychádzajúc z presvedčenia, že viera modifikuje zmysel života jednotlivca a koniec koncov aj ciele a význam našej civilizácie, venuje autor niekoľko kapitol otázkam, ako a načo vznikol svet, ktoré sú také drahé srdciam katolíkov aj ateistov. Rozoberá ilúziu Boha, resp. bohov, funkciu odmeny pri ilúzii viery v nadprirodzené javy, zjavenia a zázraky. Osobitne sa dotýka problému špeciálneho slovenského tabu - mlčania o ateizme.
Genetická závislosť viery
Podstatná časť knihy sa venuje genetickej závislosti viery a náboženstiev z hľadiska vedecko-technickej, biologickej a informačnej revolúcie našich čias a revolúcií ďalekej budúcnosti, keď vraj bude možné zostrojiť stroj, ktorý bude mať vedomie na úrovni dnešného človeka. Páči sa mi myšlienka dnešného programovaného biologického stroja (PBS) a jeho odporu proti programovaniu v ilúziách žijúcou rodinou, školou, cirkvou a masmédiami. No keď príde reč na budúcnosť, Ondriaš sa mi vidí nadmieru optimistický. V jeho vetách zaznievajú nejasnosti a očividné nelogizmy ako zo sci-fi románov. Prečo by sa to niečo malo začínať klonovaním? Tým sa nedá získať nič iné ako do určitej miery presná kópia existujúceho jedinca, skoro v ničom sa nelíšiaca od darcov buniek. To je asi jediný odstavec, s ktorým nesúhlasím: ,,klonovaním vytvoria kópiu,... ktorá sa síce na nerozoznanie bude podobať na človeka aj s jeho vedomím, ale bude pripravená umele“. Čo je na klonovaní umelé? Prístroje nahradzujú len oči a prsty, ale to robia do určitej miery aj okuliare a protézy, vedomie pritom funguje rovnako. No to, čo nasleduje, je iba fantázia: ,,umelý mozog bude mať vedomie... a bude môcť vtipkovať na náš účet“. Myslím si, že človek sa dá zlepšiť, ale nie prekonať. Aj nadčlovek ostane človekom, čo aj bude programovať sám seba a kontrolovať, ako sa ho usilujú programovať iní.
Nemôžem nevysloviť nespokojnosť s jazykovou korektúrou, prekladmi citátov a titulov, ako aj s tlačou. V knihe nájdete veľa zbytočných chýb, ale to je charakteristické pre väčšinu súčasných publikácií i novín. Verím, že sa odstránia v druhom vydaní, ktoré na seba nenechá dlho čakať. |
|
