Jama

Kuprin vidí v prostitúcii ešte strašnejší zjav, ako je vojna a mor. Strašné nie sú vôbec hlučné reči o obchode so ženským mäsom, o bielych otrokyniach, o prostitúcii ako o zhubnom nádore veľkomiest a tak ďalej a tak ďalej. Nie, strašné sú všedné, každodenné maličkosti, tie vecné, obchodné vzťahy, tá tisícročná náuka milostného remesla, ten prozaický život, ktorý sa ustaľoval po stáročia. V tých nenápadných maličkostiach sa načisto rozplývajú také city ako urážka, poníženie, hanba. Ostáva holé remeslo, kontrakt, zmluva, takmer čestný obchod na úrovni dákeho koloniálu. Chápete páni, hrozné je práve to, že to v nikom nevyvoláva hrôzu.

Obsahom sú tu osudy niekoľkých prostitútok v jednom z kijevských nevestincov. Jeho pátosom je nemilosrdné morálne zaucho ľuďom, spoločnosti, ktorá pokrytecky toto svinstvo podporuje. Pochopiteľne, Kuprin nie je kritikom-historikom. Z hľadiska historického sú jeho úvahy a receptúry ilúziou. No človeka v situácii, kde láska a sloboda osobnosti sa stáva iba otázkou peňazí, jeho psychológiu a konanie zachytil s neprekonateľnou presnosťou a intenzitou.

Román předrevolučního ruského spisovatele, podávající analýzu prostituce v carském Rusku. Román líčící život celé třídy veřejných nevěstinců na jednom předměstí velkého města v jižním Rusku. Kniha, která kdysi provokovala diskusi o soukromé i veřejné morálce.

Najdiskutovanejšia a najprekladanejšia kniha tohto ruského autora. Je pokladaná za kritický, realistický obraz, za analýzu sociálnej skutočnosti prostitúcie v cárskom Rusku. Odvážne odhaľuje súkromnú a verejnú morálku a rysy, o ktorých sa väčšinou nehovorí.

Román vyšiel prvýkrát v troch častiach v rokoch 1909-1915.