Autori
Kategórie      
Novinky a akcie e-mailom
Chcete od nás dostávať novinky priamo na váš e-mail?
Táto stránka je chránená službou reCAPTCHA. Zistiť viac.
Informácie získané prostredníctvom Google reCAPTCHA podliehajú Pravidlám ochrany osobných údajov a Zmluvným podmienkam spoločnosti Google a používajú sa všeobecné bezpečnostné účely (nepoužívajú sa na prispôsobenú reklamu spoločnosti Google).
https://www.facebook.com/vasantikvariat.sk/

Dva dni v Chujave

Dva dni v Chujave

Poviedka má časť Deň škaredý, ktorá predstavuje prítomnosť, bezcieľnosť živoriaceho ľudu v zapadnutej obci Chujava, a časť Deň pekný, ktorá rozpráva o tom, čo sa stalo po rokoch, keď sa všetko na dobré obrátilo.

Autor: Záborský, Jánoš
Kód: M00017
 
Dostupnosť: na sklade
Počet ks: 1 ks
2,- €
Do košíka

Dva dni v Chujave

 

 
Autor: Jánoš Záborský • Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1963 • Edícia: Hviezdoslavova knižnica, zv. 82. Základný rad, zv. 60.
Vydanie: 1. Náklad: 50 000
Počet strán: 191 str. Formát: 13,5 x 20,5 cm
Jazyk: slovenský ISBN: 61-148-63
Väzba: viaz., tvrdá celoplátenná bez prebalu Stav: stará - 2. (1 ks)
   
 
 
Popis:
Poviedka má dve časti: Deň škaredý, Deň pekný.
Deň škaredý

Táto časť predstavuje prítomnosť, bezcieľnosť živoriaceho ľudu v zapadnutej obci Chujava, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú útechu v alkohole. Do dediny prichádzajú úradníci z mesta vyberať poplatky a pokuty. Obyvatelia dediny sú rozhnevaní a rozdeľujú sa na skupinky – presadzujú svoj názor. Postavy knihy sú sebecké a v ústnom prejave používajú nárečie, reč predstaviteľov chudoby je nevyberaná a vulgárna, autor ňou dokresľuje karikatúru jednotlivcov. Ľuďom ide len o peniaze a o to, aby sa mali čo najlepšie. Samotný ľud zdiera nielen vrchnosť, ale aj krčmári a dvaja statkári. Dedinčania musia zaplatiť pokutu, pretože prichystali malé kôpky štrku na stavbu cesty a tí, čo sa búria sú palicovaní. Richtár sa bojí vrchnosti a súhlasí so všetkým, čo mu nariadia. Sedliaci a želiari tajne i zjavne repcú a východisko nachádzajú v alkohole. Najviac na tomto získajú Židia, ktorí vlastnia krčmy a ich prostredníctvom zarábajú veľa peňazí.

Deň pekný

Rozpráva o tom, čo sa stalo po rokoch, keď sa všetko na dobré obrátilo. Do zanedbanej Chujavy prišiel farár Ľudomil Rastic, ktorý sa spojil s úradníkom Roumovským, advokátom Stupnickým a učiteľom Semenákom. Títo zriadili detskú opatrovňu, školu, spoločnú sýpku a požičovňu obilia; neskôr odkúpili majetok od statkára Kobrayho a po požiari začali stavať nové domy pre dedinčanov. Svojím prístupom si najskôr získali deti a mladých ľudí a postupne celú dedinu. Svojou aktivitou premohli pasivitu, individualizmus a zaostalosť ľudu.

 



JONÁŠ ZÁBORSKÝ narodil sa 3. februára 1812 v turčianskej dedine Zaborí. Národné povedomie nadobudol na škole v Kežmarku. Po návrate z univerzity v Halle kaplánčil u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši (1840). O dva roky prestúpil na katolíctvo a dostal sa na nemeckú faru v Košiciach. Po revolúcii redigoval vládne Slovenské noviny vo Viedni (1850— 52), skade odišiel na faru v šarišskej dedine Župčanoch a tam aj 23. januára 1876 zomrel.
Obdobie, v ktorom Záhorský žil a literárne tvoril, bolo plné spoločenských a politických rozporov. Ale aj osudom Jonáša Záhorského boli sklamania a ustavičný zápas s okolím, vrchnosťami a úporné úsilie o začlenenie sa do vtedajšieho národného spoločenstva. Záhorského svojský a smelý pohlad na naše pomery neprestajne ho nutkal karikovať nešváry v súvekom živote. No neodškriepiteľnú skrivod-livosť a nespravodlivosť nevidel iba u vládnucich vrstiev, ktoré nehumánne maďarizovali a vykorisťovali náš Iud i jeho demokratickú drobnú inteligenciu, odvážne sa oboril aj na nedostatky a nežiadúce javy v našom národnom organizme, čo všetko smelo vyslovil najmä vo svojej próze.
Známa je Záhorského opozícia proti teórii a tvorbe slovesného romantizmu, ktorého predstaviteľmi boli štúrovci. Od klasicizujúcich manier dostáva sa priamo k tvorbe, v ktorej skutočnosť zobrazuje kriticky, čím sa zaraďuje do začiatkov nášho literárneho realizmu. Medzi najhodnotnejšie jeho prózy patrí Faustiáda, Dva dni v Chujave, Panslavistický farár, H!o-vík medzi vzbúreným ľudom, Svätoplukova zrada, Šofranko, Mazepa, Kulifaj atď. Viacero ich ostalo v rukopise. Záhorský napísal i množstvo hier, ktoré vyšli vo zväzkoch Básne dramatické (1865), Lžidimitrijády (1866) a Divadelné hry (1870). V rukopise okrem iných ostali na ten čas neobyčajne priebojné Dejiny kráľovstva uhorského.

Copyright 2017 - 2024 © Váš antikvariát