Lukáš Blahosej Krasoň I.

Kukučín tu spracúva ľúbostnú drámu mladého štúrovského básnika Sama Bohdana Hroboňa, očareného českou národovkyňou Bohuslavou Rajskou. Spisovateľ na pozadí ľúbostného príbehu odhalil sociálne, politické i kultúrne pomery, myšlienkové ovzdušie českého a sčasti aj slovenského prostredia z obrodeneckých čias.

O AUTOROVI:

MARTIN KUKUČÍN
Po ukončení ľudovej školy v rodisku tri roky študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, po jeho zrušení štvrtý ročník dokončil v Martine a v Banskej Bystrici. Na maďarskom učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom študoval v rokoch 1875 – 1878, potom až do augusta 1884 bol učiteľom v rodnej Jasenovej. Popri učiteľskom pôsobení externe študoval na gymnáziu v Kežmarku, ôsmy ročník absolvoval v Šoprone. Chcel sa prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, no kvôli protislovenskej atmosfére, ktorá na fakulte vládla, sa napokon rozhodol pre štúdium na lekárskej fakulte v Prahe. Počas vysokoškolského štúdia pokračoval v literárnej tvorbe, prekladal a aktívne sa zapájal do činností pražských slovenských vysokoškolákov združených v akademickom spolku Detvan. Po skončení školy a absolvovaní praxí v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku, preto sa prihlásil na súbeh a v roku 1893 dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko). Spolu s lekárskou ordináciou si zriaďuje i lekáreň a stáva sa aktívnym členom a neskôr aj predsedom čitateľského a kultúrneho spolku „Hrvatski Sastanak“. V rokoch 1896-1897 sa neúspešne pokúsil vrátiť na Slovensko, takže v roku 1908 odchádza aj s manželkou do Južnej Ameriky, kde sa usadia v Punta Arenas v Čile. V rokoch 1922-1924 žil opäť na Slovensku, v rokoch 1924-1925 zas väčšinou v Chorvátsku. V roku 1925 sa ešte raz vracia nakrátko do Južnej Ameriky, aby vysporiadal svoje majetkové záležitosti, a na jar v roku 1926 sa definitívne vracia i so svojou chorou manželkou do kúpeľov Lipik v Chorvátsku, kde nakoniec aj zomiera.